Štefan Klubert sa narodil 17. novembra 1919 v Spišskej Novej Vsi. Základnú školu a gymnázium vychodil v Spišskej Novej Vsi, kde roku 1938 zmaturoval. Po maturite sa prihlásil na Vysokú školu bohosloveckú do Spišského Podhradia, po ukončení ktorej bol 13. júna 1943 vysvätený za diecézneho kňaza pre spišskú diecézu v Katedrále sv. Martina spišským biskupom Jánom Vojtaššákom. Po vysviacke bol kaplánom na viacerých miestach. Roku 1943 v Kežmarku, 1946 v Poprade a v Zubrohlave. Mal veľkú túžbu stať sa misionárom, využiť aj svoje jazykové nadanie. V dobrej viere odísť na misie ako kvalitne pripravený, rozhodol sa vyštudovať aj medicínu. Roku 1947 odišiel z kaplánskeho miesta v Zubrohlave do Bratislavy, kde medicínu skutočne študoval. Tento jeho krok nebol plne pochopený a preň sa dostal do potýčky s biskupom. Spor sa urovnal a mohol pokračovať v štúdiách medicíny. Žiaľ, prišla nová a vážnejšia prekážka, rok 1950, nástup totalitného režimu a prenasledovanie kresťanov. Roku 1950 bol internovaný, poslaný do Pomocných technických práporov do Močenku, kde strávil vyše roka. Koncom roku 1951 sa stal správcom farnosti v Ľubici, kde pôsobil do začiatku roku 1953. 25. marca nastúpil za správcu farnosti do Levoče. Podľa jeho vlastného vyjadrenia dostal na výber: buď za správcu farnosti do Levoče, alebo do väzenia. Od roku 1975 až do svojej smrti 31. mája 1986 zastával aj funkciu okresného dekana

Štefan Klubert bol vysokovzdelaným vyrovnaným mužom a kňazom na svojom mieste. Prežil v Levoči ako správca farnosti a okresný dekan plných 33 rokov. Bol vzorom kňaza, človeka, naplnený opravdivou evanjeliovou láskou k veriacim, k svojim kaplánom, ktorých sa za jeho pôsobenia v Levoči vystriedalo 36, ako aj ku všetkým spolubratom kňazom. Vedel vždy ako dobrý stratég nájsť slovo povzbudenia, posily pre každého. Počas svojho pôsobenia v Levoči prejavil svoju veľkú lásku k umeniu a vynaložil veľké úsilie na reštaurovanie hlavného oltára v Chráme sv. Jakuba, v ktorom pokračoval po svojom predchodcovi, ako aj ďalších bočných oltárov, šusterskej empory a iných vzácnych pamiatok. Kostol sv. Jakuba a pamiatky mu veľmi prirástli k srdcu. No nemenšou mierou miloval Mariánsku horu a Božiu Matku. Podieľal sa na organizovaní a príprave i priebehu 33 odpustov. Mal veľké plány aj so samotnou Mariánskou horou. Roku 1984 bol pri povýšení pútnického Kostola Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore na baziliku menšiu pápežom Jánom Pavlom II.

Bol aj literárne činný, napísal mnoho článkov do Katolíckych novín, Duchovného pastiera, svätovojtešského kalendára a iných existujúcich časopisov o pamiatkach, resp. o pútiach. Zostali po ňom všetky ročníky nedeľných a sviatočných kázní, taktiež denné i príležitostné príhovory a exercície, ktoré roky dával kňazom spišskej, banskobystrickej a košickej diecézy. Tieto kázne, príhovory a exercície sa nachádzajú na rektoráte Kňazského seminára v Spišskom Podhradí Kapitule. Po smrti kapitulného vikára Dr. Jozefa Ligoša bol vybratý biskupom Jozefom Ferancom za kapitulného vikára spišskej diecézy, avšak deň na to sa situácia zmenila a kapitulným vikárom sa stal iný.

Štefan Klubert celý život zasvätil Bohu, Cirkvi a ľuďom, o ktorých sa otcovsky staral a pritom sa opieral o silnú ochranu Panny Márie.

Zomrel 31. mája 1986 v levočskej nemocnici, kedy sa vo svete slávi sviatok Navštívenia Panny Márie, čo akoby naznačovalo, že si ho Božia Matka v deň svojej oslavy vzala k sebe za jeho dlhoročnú službu. Pochovaný je v rodnej Spišskej Novej Vsi.

Literatúra:
Dlugoš, F.: Jubilujúca Levoča a jej farári, Levoča 1999.